V dolinách, keď za večera stíchne zvonov hlas, z neba na zem, keď pozerá prvej hviezdy jas.
Nad snežnou sa Tatrou vznáša Duch Svätého Mikuláša, v každom roku raz.
Odtiaľ schodí do doliny, kde je Boží chrám. Do mesta i do dediny k tichým chalúpkam.
Do okienka dary vloží, Mikuláš, ten sluha Boží dobrým deťom sám.
I pod naše príď okienko dávny svätec náš, deťom našim teš srdiečka jak najlepšie znáš.
Slovensko nám poteš celé, by sme boli vždy veselé, svätý Mikuláš.